Výchádzajúc z Valdobbiadene prechodom, ktorý hraničí s brehmi rieky Piave, sa dostaneme do pôvabného mestečka Vidor, kde nájdeme sídlo rodinnej firmy Dal Din.
Spoločnosť založil v roku 1960 Giuseppe Dal Din, hlava tejto vášnivej vinohradskej rodiny, spolu so svojou manželkou Lenou. Postupom času sa k nim pridala ich dcéra Norma, známa ako "Žena vína," ktorá zohrávala dôležitú úlohu ako správkyňa. Norma úzko spolupracovala so svojím manželom Riccardom, ktorý sa ujal riadenia celého výrobného reťazca od pestovania hrozna po vinifikáciu a kvasenie šumivého vína, pričom využíval najlepšie tradičné postupy výroby vína.
Dnes vinárstvo vedie dcéra Alessandra a jej manžel Oscar, ktorí pokračujú v rodinnej tradícii a kultúre Valdobbiadene Prosecco Superiore DOCG. Vinice rodiny Dal Din, nachádzajúce sa v srdci tohto štedrého regiónu, produkujú vzácne hrozno Valdobbiadene Prosecco Superiore DOCG, ktoré je základom pre nádherné vína.
Vína z ich produkcie sú plodom náročnej práce, ktorá spojila roky skúseností, technológie a odborných vedomostí s láskou a vášňou pre umenie výroby vína. To je umenie, ktoré sa datuje do minulosti a prenáša sa generáciám, čím umožňuje dnes ponúknuť zákazníkom produkty najvyššej kvality a prestíže.
Produkciu tvorí nielen vlastné hrozno, ale aj hrozno od starostlivo vybraných dodávateľov, čo rodine umožňuje diverzifikovať a identifikovať rôzne odrody hrozna v tomto regióne na základe geologickej štruktúry pôdy. Toto dedičstvo, nielen materiálne, ale aj historické a kultúrne, pomohlo rodine Dal Din zviditeľniť svoje vynikajúce šumivé vína na medzinárodnom trhu a aktívne propagovať obraz Prosecco Superiore DOCG a talianskych šumivých vín.
Krátka pohľadnica z histórie...
História vinárstva Dal Din sa viaže k tradícii pestovania morušovej priadky. Samotný objekt je obnovou industriálnej architektúry bývalej pradiarne Zadra, postavenej v polovici 19. storočia, ktorá výrazne ovplyvnila hospodárstvo tejto oblasti až do polovice 20. storočia. Druhá svetová vojna priniesla úpadok tzv. hodvábnického priemyslu. Z histórie vieme, že v tejto pradiarni pracovalo 80 žien, ktoré spracovávali surovú morušu, ktorú potom posielala na spracovanie do Benátok a Vicenzy na výrobu hodvábu.
